jamma

adjective miserable, wretched, contemptible Ja.ii.110; Ja.iii.99 (= lāmaka) f. SN.v.217; Dhp.335, Dhp.336 (of taṇhā); Ja.ii.428; Ja.v.421; Dhp-a.iv.44 (= lāmakā).

Vedic *jālma (?), dialectical?